Chvály v menšom zložení

Bola to tak dôležitá noc. Myslím, že to začalo drobnými rozhovormi a nápadmi o tom, ako naše tímové noci naďalej rozvíjať. Hannah (Hobbs) a Benny (Fielding) – myslím – oslovili ľudí, ktorí mali hrať a bolo to celkom dobre vymyslené. Dôvod, prečo hovorím, že šlo o dôležitú noc, bol, že táto noc bola príliš odlišná od toho, na čo sme ako hudobný tím zvyknutí. Často máme plnú kapelovú zostavu a poriadne mohutný zvuk. Elektrické gitary, bicie, obrovská dynamika, veľa hluku atď. Zvláštnosť tejto noci bola v tom, že sme opäť zažili jednoduchosť chvál s malým počtom hudobníkov.

Ako môžeme posúvať dynamickosť, ak nemáme bicie? Môže byť niečo mocné, hoci to nie je dosť nahlas? Ja osobne zvyknem veľa nádejí vkladať do citu a do sústredenosti. Hlboko v našom vnútri nesieme niečo Božie – niekedy je vhodný čas a priestor pre hlasný spev, inokedy je vhodnejšie stíšiť sa a upriamiť pozornosť na detaily.

Dlho sme si my traja len tak hrali. Debatovali sme o tom, ako to znie, ako hráme a počúvali sme sa navzájom. Všetci sme zrazu ostali dojatí – tým, ako sme hrali – a  začali sme sa rozprávať o zdržanlivosti v našej hre. O tom, že namiesto búšenia do gitary sa dá vybrnkávať. O tom, ako namiesto hlasných úderov do klávesov oboma rukami radšej ostať vo vysokom registri. O tom, že kvalitne zahraté bendžo je niečím nádherným a že nie je veľa ľudí, ktorí na ňom takto hrať dokážu.

Zmenili sme tóninu prvej piesne, aby sa nám lepšie spievalo. Pieseň, ktorou sme začínali, bola pre mňa v refréne trocha privysoko, takže sme to znížili o tón, z Géčka do F.

Počúvali sme, čo vlastne robíme a nebáli sme sa pýtať sa tiež, čo robíme v osobnom živote. Zapojili sme do toho celého naše mysle a naše srdcia a chválili sme Boha uprostred nácviku.

Dostali sme sa až do bodu, kedy nás na poschodí čakala večera, ale všetci traja sme si tú skúšku tak užívali, že sme chceli radšej ostať hrať a chváliť Boha.

Nebol to normálny nácvik a nie je to niečo, čo môžeš priniesť nasilu. Myslím si, že sme skrátka vzali nápady troch muzikantov a vymysleli niečo nové, no zároveň to ostalo v duchu, ktorý je nám dôverne známy. Celý ten proces sme si veľmi užili.

Fungovalo to hlavne preto, že sme vytvorili kontrast oproti tomu, čo sme už poznali. Jedno z vysvetlení je, že sme sa jednoducho vedeli uprostred nácviku spojiť, ale tiež to stálo na tom, že sme jeden druhého počúvali. Každý hráč aktívne počúval tých ostatných a spolu sme dokázali vytvoriť jedinečnú hudbu plnú jedinečných prvkov, ktoré naše nástroje pretavili do kvalitného celku.

Nedokážem presne popísať, aký skvelý ten nácvik bol – a takisto celá naša tímová noc, na ktorú sme sa vlastne pripravovali. Jednoducho, bol to celý ten nápad, byť trocha tichšie, trocha inak, než na čo sme zvyknutí, a tiež neuveriteľný tím ochotných ľudí, od zvukových technikov po svetelnej réžie až po hudobníkov a všetkých, ktorí tej noci prišli a len chválili Boha.

Marty

(Marty Sampson je autorom a spoluautorom mnohých piesní v Hillsongu, napr. All I Need Is You, Tell the World, Open Heaven (River Wild) a ďalších. Dlhé roky viedol chvály v Hillsong United, v poslednej dobe sa angažuje skôr v Hillsong Live, pričom naďalej tvorí.)

(voľne preložené z blogu Hillsong Collected. Použité s dovolením.)

Komentáre