Na rozdiel od biblických čias, v súčasnosti neprikladáme rovnaký význam spoločným stretnutiam, rodinám či minulým generáciám. V modernom svete sa nadovšetko cení individualizmus. Hnacím motorom v našom povolaní, ktorým je slúžiť si a milovať sa navzájom, je do veľkej miery boj proti tejto kultúre zameranej predovšetkým na seba.
Snažím sa prísť na to, ako individualistický pohľad na svet ovplyvňuje spoločnú modlitbu chvál. Apoštol Pavol nás varuje, aby sme neopúšťali naše zhromaždenia Heb 10, 25 SSV, ale verím, že by nám vedel čosi povedať aj o tom, ako by mali vyzerať.
„A vo vašich srdciach nech vládne Kristov pokoj. Preň ste aj povolaní v jednom tele. A buďte vďační! Kristovo slovo nech vo vás bohato prebýva. Vo všetkej múdrosti sa navzájom poúčajte a napomínajte a pod vplyvom milosti spievajte Bohu vo svojich srdciach žalmy, hymny a duchovné piesne.“ Kol 3, 15-16 SSV
„Hovorte medzi sebou v žalmoch, hymnách a duchovných piesňach, spievajte a plesajte Pánovi srdcom. Dobrorečte stále za všetko Bohu a Otcovi v mene nášho Pána Ježiša Krista.“ Ef 5, 19-20 SEP
Ako vedúci chvál si uvedomujem potrebu sprevádzať ľudí na osobnej ceste. Viem, že každý sme v živote inde, a že modlitba a spoločenstvo s Otcom, Synom a Duchom Svätým je pre každého intímna a osobná záležitosť. Rovnako však viem, akú obrovskú moc má zhromaždenie veriacich skutočne zjednotených vo chvále.
Pavlove slová jasne hovoria o sile jednoty. Kým uctievanie v srdci je namierené k Bohu, žalmy, hymny a piesne spievame kvôli ľuďom. Samozrejme, že sú o Bohu, ale adresátmi sú v tomto prípade ostatní veriaci.
Už roky pokladám tento úryvok z Izaiáša za nádherný obraz nebeskej chvály, kde serafíni donekonečna vzdávajú Bohu chválu:
„…videl som Pána sedieť na vysokom a vznešenom tróne; lem jeho rúcha napĺňal chrám. Nad ním stáli serafíni; každý mal po šesť krídel: dvoma krídlami si zakrývali tvár, dvoma si zakrývali nohy a dvoma lietali. A jeden druhému volal: ‚Svätý, svätý, svätý je Pán zástupov, celá zem je plná jeho slávy.‘“ Iz 6, 1-3 SSV
Prečítaj si to znova a všimni si, ku komu volali serafíni. Jeden k druhému! Navzájom si rozprávali o svätosti a sláve všemohúceho Boha.
Osobná i spoločná modlitba chvál sú mocnými nástrojmi, bez ktorých sa nezaobídeme. Nie je to však jedno a to isté.
Ponúkam ti niekoľko praktických povzbudení a rád k spoločným stretnutiam chvál:
- Neprestávaj sa zúčastňovať na zhromaždeniach. Sme údmi jedného tela a celok tvoríme všetci spoločne. Záleží aj na tebe. Záleží na tvojej viere. Aj na tvojej prítomnosti.
- Mysli to vážne. Či už práve znie tvoja obľúbená pieseň alebo nie, povzbuď druhých svojim rozhodnutím nahlas vyznávať pravdu o tom, kým je Boh. Nevadí, že nie si rodený spevák. Pavol nerozlišuje medzi spevákmi a tými ostatnými… a to, čo napísal, je predsa v Biblii. 🙂
- Usiluj sa slúžiť. V Skutkoch 20, 35 sa píše: „Blaženejšie je dávať, ako prijímať.“ (Musím sa priznať, že tento verš som si vždy vysvetľoval tak, že sa mám viac tešiť z vianočných darčekov, ktoré rozdám, než z tých, ktoré dostanem od rodičov.) Väčšiu radosť budeš mať vtedy, keď budeš vnímavý na potreby druhých, než z toho, že vnímaš tie svoje.
Modlím sa, aby sme pravidelne odchádzali zo spoločných chvál premenení ako jednotlivci, a aby sme na tieto chvíle nezabúdali. A modlím sa, aby sme boli verní zhromaždeniam a chválam bez ohľadu na naše aktuálne potreby a očakávania, a aby sa upevňovala túžba vyvýšiť Krista nad všetko a vidieť jeho nevestu Cirkev takú, akou je povolaná byť.
Brad Kohring
(Brad je vedúcim chvál v Hillsongu v Queenslande a počuť ho spievať – v 20člennom chóre – možno na albumoch Cornerstone a Glourious Ruins. Instagramček sme nenašli, ale chlap existuje! Hľa, pekné videjko.)