Jake Hamilton, ktorý nás pred pár rokmi navštívil na Campfeste, natočil na youtube krátku sériu o uctievaní a rôznych súvisiacich veciach. Prinášame voľný preklad.
Nedávno si zmienil Kim Walker-Smith. Pre mňa a asi všetkých, ktorých poznám, bola asi prvým virálnym uctievaním. Surové, živé, práve v tom momente. How he loves vybuchlo všade po svete a potom zrazu po desiatich rokoch prichádza moja otázka: stali sa chválové momenty príliš komerčnými?
JH: Áno, absolútne. Určite. Poznáš Kim, čiže tu je také pozadie toho celého – aj keď neviem či o tom môžem hovoriť, radšej to prekontroluj, ale – Kim neznášala tú časť, pretože… OK, spýtam sa teba. Ktorá časť znamenala pre teba najviac? Keď si počúval, ako spieva How he loves?
Tá časť, kedy prestala spievať uprostred piesne.
JH: Začala akoby plakať… [napodobní Kim] a jeho láska nami vanie, veď vieš, to celé. Nenávidela tú časť a snažila sa dostať ju preč z nahrávky. Bola smutná, keď jej Banning [Liebscher] povedal, že to tam nechajú.
Prečo? Pretože to bola tak autenticky ona – teraz nad tými momentmi neplačeme, povieme si kokso, toto áno, toto budú ľudia pozerať, toto dostane kliky. Kim smútila, pretože to bolo pre ňu takmer strápňujúce, tak zraniteľné. Kde sú tieto momenty? Človeče, veď dnes máme natočené úplne všetko. Celé sme to prevrátili na jednu veľkú, hlúpu reklamu. Na naše vlastné egá. Ale hovoríme pritom Ježiš, čiže je to o Bohu.
Je mi to ľúto, možno vyčnievam. Chlape, nechcem vidieť tvoju zbierku tenisiek. Nechcem vidieť tvoje úžasné outfity, ani tvoje hlúpe budovy. Ja chcem vidieť reálne životy, ako presakujú navonok vtedy, kedy to neznamená nič a nedostaneš za to Grammy. Toto sú veci, ktoré sú pre mňa všetkým. Toto na mňa robí dojem.
Asi som úplný hlupák a mal by som sa vyjadrovať lepšie. Ale to, čo na mňa zapôsobí, je chalan, ktorý to robí a nedostane za to nič. Ohromí ma chlap, ktorý pracuje 60 hodín týždenne a potom vedie chvály vo svojom kostolíku, o ktorom nikto netuší. A píše parádne piesne, ktoré nebudú nikdy nahraté a on nebude nikdy oslavovaný. Toto ma ohromuje. To, že nikdy tieto veci nebudeme oslavovať, že nemáme spôsob, akým si to uctíme. Nečudujem sa, že ľudia v cirkvi upadajú do najrôznejších hriechov. Pretože my len budujeme poondiate modly našim egám. A nečudujem sa, že to nefunguje.
Nehovorím, že to robí každý, bla bla bla, hovorím veľmi zoširoka a používam kopec predsudkov. Nadväzujem na to, čo som povedal predtým, že neberieme do úvahy osobný príbeh každého človeka, čo totálne chápem. Ale zároveň sa pozerám na 16-ročných tínedžerov, ktorí sa cítia hrozne pri písaní piesní, pretože sa im nedostáva takejto pozornosti. A snažia sa odo mňa zistiť, ako som sa stal akože slávnym.
Kašľať na to. Nebudem toho súčasťou. Odmietam to robiť. A neriešim, je mi jedno, ako to bude vyzerať navonok. Odmietam to robiť, odmietam sa na tom zúčastňovať. Nebudem to oslavovať a hovoriť toto je ten model, takto má vyzerať úspech. Myslím, že niektorí z dotyčných sú naozaj skvelí ľudia, stretol som ich veľa. Ibaže teraz hľadáme tieto momenty. Hľadáme ich namiesto toho, aby sme ich jednoducho nechali diať sa. Vyžaduje si to čas. Vyžaduje si to kopec zraniteľnosti. Prečo si myslíš, že sa to stalo tak dávno? Pretože ľudí nezaujímalo, ako to vyzerá. Len skutočne milovali Ježiša a nebáli sa to ukázať.
Tu asi skončím – nikdy nezabudnem na chlapíka, ktorý nám pred rokmi hovoril o vedení chvál v jednej malej skupinke, a povedal: Vieš, aký je najbližší sekulárny ekvivalent k vedúcemu chvál? Je to pornoherec. Obaja vezmú svoje najintímnejšie momenty a odhalia ich pred druhými za peniaze, dúfajúc, že ostatných nabudia, aby robili to isté.
Spadla mi vtedy sánka. Bolelo to. A malo by to bolieť. Pretože keď ma to bolí, môžem s tým niečo spraviť. Môžem byť voči sebe úprimný; robím to v mojom živote? Kde? A môžem si priznať pravdu a začať na tom mieste robiť pokánie. A uvoľniť priestor pre čosi lepšie – o čom si myslím, že je to rodina, spoločenstvo a vzťahy, ktorých množstvá nikdy nebudú sfilmované, zverejnené a oslavované. Ale nebesá nad tým šalejú od radosti.
(Jake Hamilton je autorom viacerých piesní v zoskupení Jesus Culture, napríklad Anthem. Poznať ho možno aj z účinkovania v dokumentárnom evanjelizačnom filme Holy Ghost.)