Matejovi

 Za ruku ťa držím,  no tvoje oči hľadia nemo
 v prázdnote skrytý,  uväznený v temnotách
 Otázka – prečo – už stratila význam toľkýkrát
 môj pohľad k nebu dvíham  a volám

Dám, tebe dám, svoj život odovzdám
 ty si ma  neopustil, nezanechal,  si môj Pán
 Tvoj prísľub trvá, ešte budem šťastím oplývať
 ty sám zdvihneš ma, keď som na kolenách

 Kvapky krvi z tvojich rán sa zlejú do prameňa
 aby mohli obnoviť, čo odumrelo v hlbinách
 Ty ako Víťaz k víťazstvu ho povoláš
 veď – tebe nie je nič nemožné – vyznávam

Dám, tebe dám, svoj život odovzdám
 ty si ma  neopustil, nezanechal,  si môj Pán
 Mám, stále mám dôveru, že kráľov Kráľ
 v sláve  zažiari a povie – Matej, vstaň

 Matej, vstaň