V minulom dieli sme sa začali venovať textu – a tomu, ako zvýšiť jeho umeleckú hodnotu. Hlavným a najznámejším spôsobom sú rýmy. Existujú ale iné spôsoby? Niečo menej nápadné, elegantnejšie, prefíkanejšie? Ó, áno.
Asi si z hodín literatúry tiež pamätáš tzv. básnické alebo umelecké výrazové prostriedky. Ide o určité slová alebo slovné spojenia, ktoré správnym použitím dvíhajú umeleckú úroveň diela, v našom prípade textu piesne. To je naším cieľom, takže si ich niekoľko rozoberieme.
Hej a – v tomto texte sa posnažíme zakaždým pridať k teórii nejaký konkrétny príklad, takže subkapitola Prakticky tu na rozdiel od predchádzajúcich článkov bude chýbať.
Prirovnania
Prirovnania sú jedným z kmeňových pojmov poézie. Ak poviem túžim za Bohom , je to určitá informácia, vyjadrenie nášho stavu. Ak ale túto informáciu niečomu prirovnáme, napríklad parafrázujúc žalmistu slovami túžim za Bohom ako jeleň dychtí za vodou (porov. Ž 42,2 SEB), význam tejto vety je zrazu o čosi hlbší a získava nový kontext.
Z prvotnej informácie by sme mohli usúdiť, že človek sa možno cíti osamelo, možno hriešne alebo akokoľvek inak, prirovnaním však začíname chápať, že táto túžba je istým spôsobom existenčná, že Boh je pre nás potrebný ako voda pre živočícha, že je nevyhnutný pre život. Túžba už nie je iba jednou z mnohých, iba nejakým pocitom, ide o naozaj eminentnú potrebu našej duše.
Prirovnanie vyrobíme vložením slovka ako, prípadne básnickým (avšak nie gadžovským) jak. Pozor, napr. vo vete z iného miesta v Biblii poznal si ma skôr ako si ma utvoril (porov. Jer 1,5 SEB), o prirovnanie nejde, pretože táto spojka nemá prirovnávaciu funkciu. Prirovnávaním teda opisujeme nejaký jav novými slovami a dávame ho do priameho porovnania s javom novým. Čírym opísaním daného javu vytvárame prívlastok.
Prívlastky
Prívlastky tvoríme prevažne prídavnými menami. Prídavné mená sú ale celkom zradné. V reálnom živote sú nesmierne nápomocné, opisujeme nimi všetko možné, slúžia na orientáciu, lepšie vysvetlenie či pochopenie a ďaleko by sme bez nich nezašli.
Avšak ak chceme text pozdvihnúť, používanie prívlastkov si vyžaduje sofistikovanejší prístup. Poetický jazyk by mal prinášať nové, neošúchané slovné spojenia a myšlienky. Je pravda, že tu máme veľké množstvo Božích vlastností ako napr. milosrdný, láskavý, spravodlivý, mocný, pravdivý a podobne, avšak aj samotné Božie slovo dokáže často opísať Stvoriteľa bez použitia prídavných mien. Názorný princíp: ak chceš opísať Božiu veľkosť, nepoužívaj slovo veľký (a pod.)
Napríklad pieseň Verný Boh nie je silná kvôli prostorekému prídavnému menu, ale kvôli dvom hrejivým obrazom – dokončíš dielo, ktoré si vo mne začal a nevzdáš sa snov, ktoré si so mnou snívať začal. OK, z hľadiska rýmov to možno trochu kríva, ale ako prívlastky sú to výborné vety. Takto už pre teba nie je náročné predstaviť si Božiu vernosť bez použitia slova verný. Čo keby si to ale skúsil s inou vlastnosťou, o ktorej možno zatiaľ žiadnu pieseň nepoznáš? Pokús sa vymyslieť prívlastok bez prídavných mien. Máš? Výborne.
Opäť, občas treba aj prívlastok povedať priamo a sú piesne, ktoré si žiadajú jasné, stručné pomenovania. Ale aj v tomto prípade sa na výnimky netreba vyhovárať a siahnuť hlbšie do slovnej zásoby. Šikovný autor dokáže prívlastky vytvoriť atmosférou, nie lenivými prídavnými menami na tácke.
Ak je náročné skočiť hneď do maľovania takýchto obrazov, no zároveň chceme rozšíriť svoju slovnú zásobu, nesmiernou pomocou sú synonymá.
Synonymá a obrazy
Synonymá sú podľa poučky slová, ktoré sú zvukovo rozdielne, avšak majú blízky, občas až zhodný význam. Tento užitočný koncept však vieme rozšíriť z osamotených slov na rôzne frázy či kratšie vety. Vysvetlím.
V mnohých kresťanských piesňach sa často opakujú určité frázičky, ktoré sa každým ďalším použitím posúvajú do polohy tzv. klišé. Napríklad spomenuté vyjadrenie túžim. Slovo túžim je nadmieru obľúbené, pretože je celkom spevavé a znie omnoho romantickejšie ako len prachobyčajné chcem.
Avšak s každým ďalším použitím tohto slova sú textári – ak sa chcú zlepšovať – postavení pred výzvu: dokážem vojsť do hĺbky a vydolovať zo svojej lexiky aj iné slovo? Dokážem opísať banálnu vec vynaliezavo a tvorivo?
Urobme si cvičenie. Ako inak vieme opísať túžbu? Pozor, nemusí ísť presne o takto ohraničený význam a jednoslovný tvar. Sémanticky sa vieme posunúť aj inými smermi. Dajme si malý brainstorming a sľubujem (Matej), že sa nepozriem do slovníka. Potrebujem, hľadám, dychtím, musím, dúfam, očakávam / čakám na / vyčkávam, vyzerám (niekoho), láka ma, pýtam si, žiada sa mi. Túžbu vieme napríklad vyjadriť aj záporom. Nevydržím, nezastavím sa, nemôžem / neviem bez teba …, nezaspím, neodídem, čokoľvek. Sv. Augustín získava zlatého bludišťáka za som nespokojný, kým v tebe nespočiniem. Och, koľko pestrosti, koľko farieb. Môžeš vidieť, že naozaj nie sme odkázaní na to, aby sme používali len to jediné slovíčko túžim.
Túžbu alebo iný stav tiež nemusíme vyjadriť výlučne slovesom, v zmysle nejakej činnosti. Tak ako pri prívlastkoch, aj tu vieme opísať situáciu, zarámcovať to istým obrazom, načrtnúť naše správanie, pocity, strachy, nádeje, prežívanie, rôzne scenáre, ktoré sa človeku tvoria v hlave.
Ak ti prirovnania, prívlastky alebo jednoduchšie synonymá nestačia, naďalej vieme použiť širšie, opisnejšie prirovnanie bez slovíčka ako. Vtedy už hovoríme o metafore.
Metafory
Metaforu snáď nikto v škole nemal rád, pretože je skoro všade. Viacmenej plní tú istú úlohu ako prirovnanie, čiže známu vec opisuje novým spôsobom, prípadne posúva jej významový rámec do širšieho alebo užšieho kontextu. Avšak deje sa to bez priameho prirovnania vo vete, metaforu čítame iba medzi riadkami. Preto sa nazýva aj nepriame, resp. obrazné pomenovanie.
Metafora vzniká tak, že autor má myšlienku, ktorú chce zaobaliť do vkusnejšieho a zároveň výstižnejšieho obalu. Myšlienka má v kvalitnej metafore väčšiu silu a dopad. Duchovné témy sa píšu o to ťažšie, že ide o látku širokú, často tajomnú a občas neuchopiteľnú.
Kvalitné metafory si tu vyžadujú prenikavý, ostrý pohľad, neopozeranú tvorivosť a nesmierne presné vyjadrovanie. Veta si veľký Boh zďaleka nemá taký dopad ako v rukách držíš oceány. Takýmto spôsobom môže na seba metafora naväzovať aj ďalšie prostriedky, napríklad symbol, paradox alebo určitý postreh. Metafora musí byť blízka čitateľovi, musí sa s ňou čosi diať.
Pozrime sa do Biblie
[Blažený človek] je ako strom zasadený pri vode Ž 1,3 SSV je prirovnanie ako lusk. Je ako strom zasadený pri vode, čo prináša úrodu v pravý čas je už istý metaforický posun, pretože špecifikuje toto prirovnanie na niečo hĺbavejšie. Jeho lístie nikdy nevädne je už nabetón metafora, pretože si môžeme len domýšľať, čo tým chcel básnik-žalmista povedať.
Je náročnejšie stvoriť metaforu, ktorá nevychádza z prirovnania, ale z myšlienky. Príkladom je napríklad známa výstraha anjela pre cirkev v Laocidey. Nie si ani studený, ani horúci. Kiež by si bol studený alebo horúci! Takto, že si vlažný, ani horúci, ani studený, vypľujem ťa zo svojich úst. Zj 3,15-16 SEB
Takúto metaforu je ťažšie dešifrovať a práve táto neprvoplánovosť spôsobuje, že metafora je hodnotnejšia. Aj na tomto verši totiž vidno, že sa dá interpretovať dvojako: V prvom vysvetlení je horúci čosi pozitívne a studený čosi negatívne, a z takéhoto rozlíšenia vyplýva, že vlažný je ešte horšie ako studený (lebo ho vypľúva z úst). V inom vysvetlení sú obe horúci a studený pozitívne, pretože majú svoje využitie (ohrieva v zime a osviežuje v lete), vlažnosťou sa môže myslieť človek, ktorý je nevyužiteľný, a to je dôvod jeho odmietnutia, vypľutia. Namiesto troch kategórií tu potom máme len dve.
Cieľom takýchto metafor nie je miasť poslucháčov, ale rozšíriť interpretačné možnosti natoľko, aby to rôznych poslucháčov / čitateľov oslovilo rôznym spôsobom. Ľudia majú radi texty od Heartbeat, lebo sú zvyčajne plné obrazov, ktoré môžu pre ľudí znamenať rôzne veci.Sprav zo mňa víchor, ktorý vyšiel z púšte? Ejha. Práve táto metaforová nejednoznačnosť, ktorá má svou úlohu, je umelecky hodnotná a v poézii cenená. Samozrejme, netreba to prepísknuť do tej miery, že to nikomu okrem autora nebude dávať zmysel.
Obmieňaj
Zvláštnym typom metafory je tiež personifikácia. Ňou pripisujeme neživým veciam ľudské atribúty, teda vlastnosti alebo činnosti. V Písme ju napríklad nachádzame pri opise toho, ako príroda velebí Stvoriteľa. Vrchy tlieskajú, moria hučia, nebesá rozprávajú atď. Občas sa čosi také hodí použiť.
V niektorých prípadoch môžeme text písať so zameraním na určitú maličkosť, istý detail. Napríklad namiesto jednoduchého hľadím na teba napíšeš moje oči hľadia na teba alebo variáciu hľadím ti do očí. Detailom dodáme textu farbu a estetiku.
Niekedy je ale dobré sa na všetky prirovnania a metafory vykašľať a spoľahnúť sa na suchý opis. Správnym výberom slov vieme dosiahnuť rovnako silný efekt. Text jednoducho pôsobí. Platí, že všetkého veľa škodí. Potrebujeme sa naučiť vystihnúť správny moment.
Pseudometafora
Daj si pozor na pseudometaforu. Takto môžeme nazvať čosi, čo sa ako metafora tvári, no v skutočnosti ňou nie je. Je to podobná situácia ako lacné jednoslabičné či gramatické rýmy, bez ktorých by nám niekedy bolo lepšie a lyrike by ich absencia len prospela. Ide najmä o tzv. genitívne metafory, teda podstatné meno zlepené s iným, často nesúvisiacim (aby to bolo cool) podstatným menom v genitíve. Múr odmietnutia, svetlo poznania, šípy lásky, pohár života, závoj snov. Snáď rozumieš.
Samozrejme, že aj tu existuje výnimka a premyslene zvolené slová môžu aj v tejto konštelácii dosiahnuť želaný efekt. Vo všeobecnosti sa však genitívnym metaforám radšej vyhni, inak spadneš niekde do šiestej ligy žalostných básnických začiatkov. Toto naozaj nie.
A čo zvyšok?
Mnohé z týchto básnických prostriedkov boli mimoriadne obľúbené v starovekých časoch, pretože ich čítame nielen z Ježišových úst ako podobenstvá (odborne paraboly), ale podobný koncept využívajú napríklad aj Ezopove bájky, grécke báje a iné príbehy. Tieto texty mali prevažne poučný charakter, pričom my píšeme poučné piesne málokedy. V oblasti symbolov a metafor preto môžeme čerpať inšpiráciu skôr zo žalmov a iných zapísaných modlitieb či piesní.
Je tu toho ďaleko viac, odborne sa táto kategória zástupných pomenovaní nazýva trópy (okrem prívlastkov a synoným, kde sme vysvetľovali skôr lexikálne než sémantické princípy). Ako aj minule, aj tu odporúčame nejakú slovenčinovo-literatúrovú učebnicu, my sme si pomohli staršou, ale dobrou Teóriou literatúry pre stredné gymnáziá a stredné školy (1997). Mnohé z týchto trópov intuitívne používame a ani nevieme, že básnime. V tomto texte sme vybrali len pár tých najokatejších, aby sme vysvetlili elementárne zákonitosti. Okrem trópov existujú aj tzv. figúry, ktoré spočívajú v zámerne netradičnom zložení viet, slov a dokonca písmen. Tie sú na uchopenie trocha zložitejšie, preto sa im zatiaľ venovať nebudeme, ale môžeš si to skúsiť pozrieť sám.
Zhrnutie
- prirovnaním dodáme informácii nový kontext
- silný prívlastok sa tvorí bez prídavných mien
- ak sa chceme vyhnúť klišé, zapojme synonymá a rôzne obrazy
- šikovnou metaforou umocníme vyjadrenie alebo posolstvo
Neboj sa
Možno si si čítal tieto veci a pomyslel si si fú, toto je na mňa príliš veľa, ja na toto nemám mozog. Chápeme, no chceme ťa povzbudiť. Nepotrebuješ na to mať mozog. Takisto ako sa vieš naučiť hrať na gitare z youtubu a teóriu pochopíš až neskôr, vieš podvedome napísať umelecký text a možno ani nebudeš mať v pláne tieto umelecké prostriedky používať.
Preto ťa chceme jednoznačne ubezpečiť – neboj sa. Prvým stupňom je počúvať a čítať, len tak. Druhý krok je robiť to kriticky a analyticky. Tretí krok je pokúsiť sa vytvoriť niečo vlastné. A pokračovať v písaní. Teoretická znalosť, rovnako ako aj pri hudbe, už len otvára dvere k širšej tvorivosti a nápadom. Neboj sa vytiahnuť staré zošity z literatúry a nalistovať si čosi o literárnej teórii. Buď iniciatívny a vzdelávaj sa aj v obyčajnom slovíčkarení.
Prajeme ti, aby si sa naďalej vzdelával a precvičoval v nápadoch. Žehnáme ti prorocké slová, trpezlivosť a ambíciu zlepšovať sa. Nech tvoje texty rastú v umeleckej dokonalosti a nech tvoj ostrovtip slúži na šírenie Božieho kráľovstva cez inšpiratívne, dobre zvládnuté a potešujúce verše.
Ak ťa článok zaujal a máš chuť diskutovať, zapoj sa do našej komunitnej FB skupiny: 4334 parťáci a ďalší slovenskí chváloví ľudia.
Tadeáš Gavala už vyše 12 rokov hrá na klávesy a píše piesne pre skupinu F6. Kapelu tiež manažuje a stará sa o niekoľko ďalších skladateľov a projektov v rámci Umeleckého centra F6. Pôsobil ako lektor v Timothy Worship Centre a dokopy vytvoril či spolupracoval pri vzniku cca 100 piesní.
Matej Hudáček sa už dekádu venuje online kresťanským spevníkom a niekoľko rokov vedie chvály v spoločenstve Nehem v Trebišove. S bratom Jánom publikujú v hudobnom blogu Kopa Vecí, skladaniu piesní sa venuje zatiaľ len v rámci vlastného spoločenstva.
(Tento diel je nateraz posledný. Nemáme už naplánované nijaké články v 3-týždňovej periodicite, možno nám niekedy niečo napadne a pridáme tu niečo nové. Ale zatiaľ takto. Ďakujeme za všetko čítanie, zdieľanie a milé odozvy. Držte sa.)