Všetko, čo potrebuješ vedieť o rýmoch (foto: GDZN 2013)


Všetko, čo potrebuješ vedieť o rýmoch

Konečne smerujeme k záverečnej časti nášho seriálu Skladanie kresťanských piesní – k textom. Tomuto aspektu sa v našich končinách zúfalo nevenujeme ani ako autori všeobecne, nieto ešte ako autori kresťanskí. Keďže tu je mnoho čo povedať, rozdelíme si to tentokrát na dve časti. Ako odporúčanú literatúru pre tieto nasledujúce články si môžeš pozrieť Utrpenie mladého poeta od Joža Urbana (ak sa k nej dostaneš), niekoľko múdrostí sme z nej prebrali a pokresťančili pre naše chválové reálie. Tu (a najmä v nasledujúcej časti) pomohla aj staršia učebnica Teória literatúry pre stredné gymnáziá a stredné školy (1997).

Tak teda, poďme sa zabávať.

Rýmy

Rýmy sú pre nebásnika akousi poznávacou značkou pre poéziu všeobecne (okrem očividnej umeleckosti a príležitostnej nezrozumiteľnosti). Rým v texte (či už v básni alebo v piesni) vnímame ako niečo estetické, pekné, niečo, čo dvíha úroveň textu kamsi vyššie (ak sa pýtaš, ako to funguje, tak v princípe ide o to, že rým zvukovo spája nesúvisiace alebo vzdialené pojmy vo vedomí čitateľa).

Je nesmierne ľahké sileným rýmovaním verše dokaličiť a odfláknuť možno dobrý myšlienkový základ. Preto platí pravidlo číslo jedna: keď ti aj občas napadne zaujímavý rým, treba ho podriadiť myšlienke daného verša, nie naopak.

Rým ako taký vzniká, keď sú v dvoch alebo viacerých slovách totožné:

  • dve posledné samohlásky a spoluhlásky medzi nimi
  • dve posledné spoluhlásky a dve posledné samohlásky

Toľko k definícii. Pozrime sa na to bližšie.

Akým spôsobom rýmovať?

Platí, že rýmy sú zvukovou záležitosťou, nie vizuálnou. Podľa zhody použitých hlások dokonca vieme rýmy istým spôsobom zatriediť do niekoľkých skupín.

Najúchvatnejšie sú tzv. absolútne rýmy. Tie sú nesmierne vzácne, pretože vymyslieť ich a správne zapracovať vyžadujú enormnú dávku tvorivosti. Niekoľko príkladov (pre kresťanov totálne nepoužiteľných, ale aspoň si urobíš obraz): skoro celú – skorocelu, asimiluje – asi miluje, nechá pávy – nechápavý, oblá panna – oblápaná, hľa, sú to peny – hlas utopený. Asi chápeš. Tieto rýmy sú skrátka inde. Ak nejaký zaujímavý nájdeš a vhodným spôsobom zapracuješ, veľký rešpekt! (Pozor, nehovoríme tu o homonymách a zložených slovách, to nie je rýmovanie.) Hneď si môžeš všimnúť, že rýmy elegantne ignorujú dĺžne a mäkčene.

Druhou kategóriou sú také tie typické slušné rýmy, pre ktoré sa teda musia zhodovať aspoň koncové hlásky. Nájsť tieto rýmy nie je až také náročné, ale stále je dobré dať si pozor na správne použitie v rámci myšlienky, aby to neprebilo posolstvo textu. Z kresťanských piesní to sú napr. dvojice ako: svätá – sveta, prvý – krvi, otcovi – hotový, sláva – dáva, nová – znova atď. Pri týchto menej dokonalých rýmoch takisto nezáleží na dĺžke samohlásky, mäkčeňoch a očko prižmúrime aj pri spodobovaní.

Ďalší typ rýmov toleruje poslednú hlásku, ktorá je v jednom slove z dvojice navyše. Napríklad v rýmoch nebo – s tebou, ona – o nás. Táto posledná hláska tak akosi vyšumí do stratena a až tak neprekáža. Aj tieto rýmy sú celkom pekné a pomerne decentné.

Asonancie

Ak by sme chceli ďalej pokračovať v tomto znižovaní kritérií, dostali by sme sa k asonancii. Asonancia je jav, kedy v dvojici slov súhlasia samohlásky, avšak spoluhlásky nie (keby súhlasili aj tie, išlo by teda o rým). Voľne povedané, ide o dvojice slov, ktoré k sebe foneticky ako-tak pasujú, hoci sa to za formálne rýmy nedá považovať. Asonancie sú hlavne v piesňach mimoriadne nápomocné, pretože rozširujú možnosti ukončenia veršov takpovediac neobmedzene. Priateľ – nádej – ďalej, dnes – niesť, za tebou – pastierom.

Úprimne povedané, rýmy sú síce cool a niektoré pekné si zaslúžia naozaj uznanie, ale asonancie sú oveľa univerzálnejšie, uvoľnia ti ruky a otvoria veľmi veľa možností. Bola by naozaj škoda, ak by si sa na rýmy kvôli ich náročnosti vykašľal a išiel čisto len po voľnom štýle. Radšej použi asonanciu. A platí, že často je lepšie asonanciu použiť, než siahnuť po tzv. gramatickom rýme.

Tieto radšej nie!

Gramatický rým je veľmi lacný typ rýmu a vyhýbaj sa mu, pokiaľ môžeš. Ide o dvojicu rovnakých slovných druhov – sloveso so slovesom, prídavné meno s prídavným menom, podstatné meno s podstatným menom atď. Napríklad volám – zdolám, krásny – jasný, miesto – priestor, žitia – bytia, pieseň – tieseň. Tieto rýmy sú jednoduché, nevyžaduje veľkú námahu vymyslieť nejaké a preto majú minimálnu umeleckú hodnotu.

Áno, používali sa najmä v staršej tvorbe, dôkladne ich poznáme snáď vďaka štúrovcom, ktorí básnili zásadne sylabicky a v združenom rýme. Dnes sa s ním seriózne stretávame napríklad v starých cirkevných spevníkoch, ktorých piesne ale pochádzajú takisto zo starších období. Občas v kostole počúvame nejakú kancionálku a zdá sa nám to celkom pekné, avšak opak je pravdou. Gramatický rým je už prekonaný, poézia sa za ten čas posunula a zdokonalila. Tento rým máš povolené použiť nanajvýš ako krajné riešenie.

Najmenej dôstojná kombinácia sú však gramatické jednoslabičné rýmy a všeobecne jednoslabičné dvojice. Mnohokrát slúžia ako barličky, také tie spevavé slabiky, ktoré potrebujeme niekam rýchlo doplniť a bohužiaľ ich veľmi často nachádzame v našich textoch. Mám – dám – nám – sám – Pán. Dom – strom – v ňom – hrom – on. Hriech – smiech – sneh. Môj kráľ – miloval – život dal – vinu sňal.

Pozor, tieto slová sú zároveň riadnou súčasťou našej slovnej zásoby a niekedy sa im skrátka nevyhneme. Občas sa také slovo veľmi hodí, napríklad, ak pomocou správnej kombinácie slov vyjadríme naozaj mocnú myšlienku. Ak však jednoslabičným rýmom prispôsobujeme pieseň napr. ohýbaním slovosledu a umelým kladením jednoslabičníkov na koniec veršov, potláčame v sebe autorskú jedinečnosť a pozorné ucho poslucháča to vycíti.

Takýmto klišé štýlom totiž napíšeš pieseň za 5 minút a jej textárska kvalita rýchlo klesne na dno. Dávajme si preto pozor. Siahnime hlbšie do našej tvorivosti, dajme si záležať na našich dielach. Prejdime míľu navyše. Nedokončená pieseň môže počkať týždeň, mesiac, rok. Nenáhli sa a netvor diela, ktoré sú pod úroveň synov a dcér Stvoriteľa všetkých krás.

Schémy

Z hodín slovenčiny si tiež budeš pamätať rýmové schémy, teda združený (aabb), striedavý (abab), prerývaný (abcb), obkročný (abba), postupný (abc abc), prípadne vnútorný, kedy sa rýmujú len polverše vnútri verša. Neoficiálne k rýmom môžeme zatriediť aj rým v rámci voľného verša (napr. abcdefb).

Združený je príliš prostý a detský, už sme ho spomínali pri štúrovcoch a poznáme ho aj z folklóru. Striedavý je naproti tomu pomerne zložitý, hoci v kvalitnom zložení dodá extra body. Obkročný a postupný rým so sebou nesú punc poetiky navyše a to občas môže spôsobiť isté vyrušenie pri počúvaní.

Ako najuniverzálnejší sa javí prerývaný rým, ktorý časť veršov estetizuje a časti veršov ponecháva akýsi oddych od formy, ktorá vo väčšej koncentrácii môže byť unavujúca. Povinný, hoci možno lacnejší rým na konci každého verša v strofách aj refrénoch totiž môže spôsobiť, že hlboká pieseň naberie dojem detskej veršovačky. Preto sa občas žiada koniec verša spestriť nečakanou, zvukomalebnou asonanciou, prípadne verš zakončiť až protichodne voľne.

Prakticky

Matejove piesne sú zatiaľ pred verejnosťou skryté, poďme si preto rozpitvať niekoľko Tadeášových veršov (a áno, hodnotiť bude teoretik Matej). Začneme piesňou Nemôžem bez teba žiť.

Zanechať svet a slasť, to je fajn

pre mocných byť smiešny klaun

Vsadiť na pravidlá nebeských bánk

Poslúchať nemusím, ja už chcem

a robím to deň čo deň

tak ako Kristus s láskou na kríž šiel

Zomierať sám sebe, prečo nie

Boh mi dal obrátenie

žiť pre druhých je vážne krásny plán

Prvé dve časti tvoria akúsi dvojstrofu, posledné trojveršie je klasická druhá strofa po refréne. Tadeáš síce zvolil jednoslabičné rýmy, avšak siahol po slovách, ktoré bežne v našich nadnesených chválach nenájdeme a to ho ospravedlňuje. Fajn je hovorový výraz, kombinácia s klaun a bánk vnáša do textu čosi ľudské, bežné až profánne. V ďalšej časti sú síce bežnejšie rýmy, tie však vyvažuje pomerne silná a neopozeraná myšlienka vo všetkých troch veršoch.

Druhá sloha prináša celkom pekný rým, ktorý je opäť podporený odvážnym posolstvom. Posledný verš sa síce nerýmuje, to však ospravedlňuje jednak nepárny počet veršov a dlhá, v tomto prípade aj spevom natiahnutá slabika, a jednak aj akási zvuková referencia na rýmy v prvej časti prvej strofy.

Jasnú tvár má ten, čo sa ponížil

obetoval sa, zomrel na kríži

Tam z boku Baránka vytiekla

drahocenná krv vykúpenia

Sluha Boží lásku nezaprel

obetoval sa, pretože sám chcel

On je verný, on nezradí

som jeho ranami uzdravený

Opäť 2 strofy. Ponížil – na kríži je vlastne celkom pekný, kvalitný rým, kde sedia aj dĺžne. Vytiekla – vykúpenia zasa akási len-tak-tak asonancia, prispôsobená obsahu. V druhej strofe je síce gramatický, ale opäť podriadený myšlienke a pomerne neopozeraný. On nezradí – uzdravený, opäť taká polo-asonancia s poprehadzovanými samohláskami (o-e-a-í – u-a-e-ý).

Napokon jedna detská (v tomto prípade je text trojnásobne spoluautorský, čosi je od Martina Mekela, čosi od Tadeáša, najväčšia časť od Valérie Juríčkovej).

Poslúchal si svojho Otca

stal sa z teba dobrý vodca

Pokrmom si, živým chlebom

múdry je ten, kto je s tebou<

Super Boh aj super človek

odhodlaný na čokoľvek

Moderný si v každom čase

prídeš opäť v plnej kráse

Ješua, Ježiš, El Šadaj

na tvoju vernosť spoľahnúť sa dá

Pri detských piesňach môžeme trošku povoliť z pátosu a vážnosti, takmer instantne tak vznikne príležitosť pre zábavnejšie a zaujímavejšie rýmy. Otca – vodca je síce totožný slovný druh, vďaka genitívu sa to ale zjemní. Chlebom – s tebou celkom OK. Super človek – na čokoľvek, toto je, mimochodom, celkom pekná slovná hračka, takmer prešmyčka. Čase – kráse, opäť slovný druh, ale opäť to zjemní aspoň rozdielny rod a fakt, že sme v detskej pesničke. Refrén (posledné dva verše) je ukážkovo tvorivý; na zrýmovanie transkriptovanej hebrejčiny nebolo treba chodiť ďaleko, stačí pridať odvahu a nápad.

Krátko o týchto troch piesňach

Zámerne sme vybrali piesne so zaujímavými rýmami, ostatné sú prevažne voľné štýly. Tadeášovi asi najviac sedia zaujímavé, originálne, hoci menej komplexné rýmy. Niekedy aj prekvapí čímsi výnimočným, inokedy rýmy prekoná samotný verš ako celok a zaujímavá pointa. Nesporným plusom je, že sa mu darí neupadnúť do jednoslovnej a zameniteľnej vaty, s ktorou sa na scéne (Matej) stretávam pomerne často.

Zhrnutie

  • rozlišujeme kvalitnejšie a menej kvalitné rýmy a tiež asonancie
  • ak gramatický rým, tak len v krajnom, opodstatnenom prípade
  • ak jednoslovný rým, tak sa aspoň vyhni stokrát videným kresťanským frázičkám
  • asonancie sú vítaným pomocníkom

Rýmy nie sú pointa

Rýmovanie je naozaj veľká zábava. Občas nás to ale môže zviazať a v takom prípade stačí nájsť taký výber slov, ktorý naozaj zapadne a bude pôsobiť aj bez rýmu.

Neboj sa roztvoriť myseľ. Počúvaj piesne, nielen kresťanské, počúvaj rýmy, analyzuj, rozlišuj. Ok, tento rým bol mizerný, ale fíha, tento bol naozaj pekný, mohol by som niekedy vymyslieť niečo podobné. Veľa čítaj. Neboj sa robiť si poznámky a neprestávaj si zapisovať inšpirácie. Pri zaseknutí sa občas pomôže retrográdny slovník (naozaj zriedkavo, nie je to až také terno) a tiež paronymický slovník (ten nie je online, ale aj tak to vyzerá na zaujímavé čítanie).

Nezabudni, že kľúčová je myšlienka piesne a na ňu nadväzuje hlavne výber slov. Radšej žiadne rýmy než lacné. Prajeme ti však, aby si sa do rýmovania pustil s chuťou a písal stále kvalitnejšie verše.

V ďalšom dieli sa pozrieme na najčastejšie umelecké výrazové prostriedky ako napríklad metafory, prívlastky či prirovnania.

Buď požehnaný.


Ak ťa článok zaujal a máš chuť diskutovať, zapoj sa do našej komunitnej FB skupiny: 4334 parťáci a ďalší slovenskí chváloví ľudia.

Tadeáš Gavala už vyše 12 rokov hrá na klávesy a píše piesne pre skupinu F6. Kapelu tiež manažuje a stará sa o niekoľko ďalších skladateľov a projektov v rámci Umeleckého centra F6. Pôsobil ako lektor v Timothy Worship Centre a dokopy vytvoril či spolupracoval pri vzniku cca 100 piesní.

Matej Hudáček sa už dekádu venuje online kresťanským spevníkom a niekoľko rokov vedie chvály v spoločenstve Nehem v Trebišove. S bratom Jánom publikujú v hudobnom blogu Kopa Vecí, skladaniu piesní sa venuje zatiaľ len v rámci vlastného spoločenstva.