Už sme si hovorili, že kvalitná a dobrá pieseň je správne vyvážená v troch strategických prvkoch, ktorými sú myšlienka, hudba a text. Dnes sa chceme podrobne pozrieť na hudobnú stránku, na melódiu piesne, jej atmosféru, dynamiku a všetko, čo môžeme cez hudbu vyjadriť. A aby sme stručne odpovedali na otázku v nadpise, nie, nemusíš byť hudobník. Ale ohromne by sa ti ním byť vyplatilo.
Nebudeme sa tu ale zaoberať základmi hudobnej teórie, znalosťou stupníc, intervalov, tónov a akordov. Tieto poznatky sú naozaj dostupné a každý sa to vie naučiť doma z internetu alebo sa zapísať do umeleckej školy. Chceme ísť hneď ešte hlbšie a preto budeme predpokladať, že tieto princípy už ovládaš. Zároveň si rozhodne prečítaj tento text, aj keď sa za akéhosi veľkého muzikanta nepovažuješ, veríme, že ťa to poučí a posunie rovnako.
Rytmus
Hudbu ako takú môžeme veľmi zoširoka podeliť na tri aspekty: rytmus, harmóniu a melódiu. Pozrime sa na prvý z nich – rytmus.
Stručne opísané, rytmom vieme vyjadriť, či je pieseň pomalá alebo rezká, rozťahaná alebo úderná. Správne nastavené tempo a rytmus je akýmsi fundamentom hudobnej stránky a prvou vecou, ktorú by sme si mali zvoliť a ujednotiť. Podľa dohodnutej rytmiky potom na pieseň viažeme ostatné jej aspekty.
Kresťanskou rečou, rytmom vieš pieseň posunúť na jednej strane do kontemplatívneho, pomalého a hlbokého uctievania alebo do tzv. namáčania sa (angl. soaking). Ide o piesne srdečných a intímnych vyznaní a dôverných chvíľ. Poznáme tie momenty, kedy sa po niekoľkých minútach v chvále dostaneme konečne pred Boží trón, kde prestávajú hovoriť naše ústa a začínajú prehovárať naše srdcia. Pomalé piesne nie sú niečím podradným, nemusí ísť o nudné piesne alebo nejaké slaďáky. Sú jednoducho určené pre chvíle ako tieto (pozri napr. Hoden si od Rieky Života).
Na druhej strane vie rytmus urobiť z piesne dynamickú pochodovú hymnu, vie zburcovať srdcia ľudí, vie strhnúť cirkev do mocného, radostného a jasavého spevu. Rytmicky výrazné piesne sú výborné pre istý úkon, akciu alebo určité rozhodnutie jednotlivca, preto ich často hráme na začiatku chvál alebo ako pieseň po vyučovaní, kedy chceme reagovať na vyslovenú výzvu. Niekedy sú tieto piesne výborným prostriedkom na to, aby sa zhromaždenie prebudilo, zameralo sa na cieľ, upriamilo svoju pozornosť na to podstatné (pozri napr. Vládni nám od GodKnows).
Samozrejme, existuje aj široké spektrum piesní, ktoré sú tak niekde uprostred týchto dvoch typov a to ich robí univerzálnymi.
Harmónia
Z teórie vieme, že harmóniu tvoria tóny, ktoré znejú v rovnakom momente. Ako charakteristiku piesne môžeme harmóniou nazývať to, čo počujeme niekde v pozadí, je to hudba, do ktorej môžeme spievať, hudba, ktorá vytvára pocit a ukazuje jednotlivé farby tónov a zvukov v hudbe ako takej. Harmónia v zásade pramení z využitých stupníc v piesni, a preto ju veľmi stručne väčšinou rozlišujeme ako molovú alebo durovú.
Kresťanskou rečou, pomocou harmónie vieme k správnej rytmike dopasovať primerané akordy, aby sme podporili myšlienku piesne. Tak, ako je myšlienka verbálne vyjadrená textom, ju vieme vyjadriť aj hudbou. Molové akordy sa nazývajú mäkké, durové zasa tvrdé. Predstav si to opäť ako dva protipóly – v prípade radostnej, jasavej a tanečnej piesne sa veľmi hodí používať durové akordy, aby sme harmóniou vytvorili ľahkú, povznášajúcu, optimistickú a potešujúcu atmosféru.
Naopak, správne umiestneným molovým akordom vieme zasiahnuť útroby srdca, dotknúť sa tajomna a nechať hovoriť vnútro. Preto máme tak radi melancholické piesne, pretože nám hovoria do duše. A preto radi tancujeme na rýchle a zábavné piesne, pretože sú šťastné a bezstarostné. Svoj význam aj v duchovnej piesni majú obe možnosti.
Melódia
Melódia piesne je občas najťažšia, občas najľahšia vec v tom zmysle, že tu je pre začiatočníka pomerne náročné určiť akési hranice alebo vodiace čiary. Často sa melódia tak nejako urodí a ani nevieme ako. A občas sa vydarí viac, inokedy menej.
Melódia je konkrétna postupnosť tónov, ktorou budeme popisovať spev alebo aj tóny, ktoré sú priradené k textu piesne. Postupujeme opäť hlbšie; a tak, ako je rytmus hlavným stavebným kameňom a so zvoleným rytmom musí korelovať harmonická stránka, tak aj tu platí, že melódia rešpektuje použité stupnice, a teda prísne vychádza z harmónie piesne.
Kresťanskou rečou, melódiou vieš veľmi presne a konkrétne vyjadriť text. Kľúčové je umiestniť správny tón na správnu slabiku alebo slovo, aby bolo zároveň jednoducho spievateľné a zároveň neodsunuté niekam na okraj, alebo prehltnuté. Mocné vyznania a odovzdania života je múdre podporiť jednoduchou, dominantnou a silnou melódiou, ktorá naozaj vyjadrí zámer, s ktorým tieto slová spievame. Klesajúcou alebo stúpajúcou melódiou zasa vieme zaspievať rozličné prežívania, pocity alebo okolnosti života, z ktorých pri vzdávaní chvály vychádzame.
Melódia je koncový prvok hudobnej stránky piesne, a aj keď niekedy prirodzene pri písaní textu vymýšľame hneď aj melódiu a snažíme sa to zaspievať, je užitočnejšie sa oprieť radšej o aspoň hrubú črtu plánovanej rytmiky a harmónie. Je dobré dať si pozor na repetitívnosť (často nám skrátka napadne melódia, ktorú sme v minulosti počuli a zabudli sme na to). Preventívne je vždy dobre túto melódiu predstaviť ďalším ľuďom a spýtať sa ich, či im to niečo pripomína, alebo nie.
Akú tóninu zvoliť?
Nuž, toto je skutočná alchýmia. Výber tóniny ovplyvňuje spevák a jeho hlasový rozsah, ďalej hudobníci a ich schopnosti (prípadne reálne limity ich nástrojov, napr. ak ide o dychy) a tiež tvoj zbor alebo spoločenstvo (ak si skladateľ, ktorý píše piesne pre konkrétnu malú cirkev).
Prioritne by mala tónina sedieť spevákovi, pretože on ju prednáša publiku. Ak sa bude spevák trápiť, budú sa trápiť aj poslucháči. Energickým a vášnivým prejavom vie však spevák strhnúť aj ľudí, pre ktorých to zvyčajne nie je tá ich tónina. Zároveň platí, že by pieseň v čo najväčšom merítku mala sedieť publiku a to vlastne málokedy býva skutočným problémom. Snáď každý človek uspieva čokoľvek od c1 až po c2 (céčko na Ačkovej strune až céčko na Hčkovej strune na gitare), väčšina bežných ľudí aj trocha pred a trocha za tým.
V každom prípade, je veľmi vhodné koncipovať pieseň ako čo najviac spievateľnú a to bez ohľadu na to, či máme dobrého speváka, alebo nie. Napr. toľko populárne skoky o oktávu sú veľmi pôsobivé, ale v skutočnosti ich uspieva málokto, a teda ostávajú celkom bez úžitku.
Najprv text alebo hudba?
Toto je ďalšia otázka, ktorú nie je jednoduché zodpovedať, pretože každý funguje inak. Niekedy sa človek dostane k textu a potrebuje vymyslieť hudbu (napríklad text vymyslel niekto druhý). V takom prípade je potrebné zistiť, čo je refrén, čo slohy a podobne. Iný prípad je, keď hudbu vymýšľaš priamo počas toho, ako vymýšľaš text. Nedá sa povedať, že jedno je ťažšie, než druhé. Každému vyhovuje iný spôsob.
V ideálnom prípade by si nemal poznať, či vznikla najprv hudba alebo text. Tieto dva aspekty by mali maximálne zodpovedať jeden druhému natoľko, aby sa to nedalo odlíšiť. Bohužiaľ to občas neplatí a vidno to najmä na prízvukoch a dĺžňoch.
Zvyčajne by prízvuk či dôraz na prvú alebo inú silnú dobu mal sedieť na prvú slabiku vo viacslabičnom slove. V slovenskom jazyku je totiž stály prízvuk na prvej slabike (na rozdiel napríklad od angličtiny – preto na niektorých prekladoch počuť, že sú to preklady). Hovoríme hlavne o viacslabičných slovách, ale tiež sa to týka predložiek, zámien a ďalších slovíčok. Vyzerá to napr. takto: nádherný, majestát, svätý, na nebesiach, bez hraníc, išiel na kríž, túžim ťa poznať.
Toto sú prízvuky v slovenčine, teda v texte, prvá (tiež tretia) doba v rytme zasa tvorí dôraz v hudbe. Zdá sa to náročné, ale ak sa človek kúsok posnaží, dá sa to takmer často pekne zosúladiť, aby prízvučné slabiky sedeli so silnými dobami. Dĺžne sú v niečom podobné, najmä v tom, že slabiku (a teda tón) naťahujú. To istým spôsobom takisto tvorí dôraz.
Správny príklad využitia dĺžňov vidno napríklad v piesni Tvoju lásku niesť od ESPÉ, kde všetky dlhé slabiky majú svoj priestor a spevák ich nemusí umelo skracovať kvôli zle vystavanej melódii. Občas sme pokúšaní tieto dĺžne nerešpektovať (napríklad staré piesne z JKSky a iné kancionálky to úplne ignorujú, pretože vznikli v časoch, kedy bol populárny sylabický veršový systém, ktorý dĺžne nerieši) a bohužiaľ existuje bolestivé množstvo moderných kresťanských piesní, ktoré si s dĺžňami pracujú, ako chcú.
Nebudeme tu dávať negatívne príklady, ale ak je melódia nastavená tak, že krátke slabiky spievaš dlho a dlhé krátko, je čosi zle. Hovorovo to nazývame frázovanie a v takomto prípade potrebuješ upraviť buď hudbu alebo text. Slová ako Boh by sme nemali naťahovať na Bóh a už vôbec nie s viacerými notami ako Bó-ó-óh. Dvojslabičné slová, ako napríklad svätý síce môžeme natiahnuť, ale v tomto prípade len druhú slabiku. Teda žiadne sva̋-tý, skôr svä-tý (kde svä je krátka slabika a tý dlhá). Opačný prípad je napr. lá-ska.
Mimochodom, slabiku predlžujú aj dvojhlásky, teda rovnako ako s dĺžňom môžeme pracovať aj s dvojhláskou. Napríklad viem je vďaka dvojhláske dlhá slabika, kým chcem krátka. Zvyčajne je jednoduchšie (a nenápadnejšie) skrátiť v melódii dlhú slabiku než predĺžiť krátku.
Pozor, dĺžne nám umožňujú nielen dobu natiahnuť (teda predĺžiť tón v melódii), ale aj vložiť do jednej doby viacero tónov na jednu slabiku. Tu ale vstupuje do hry prízvuk. Orientuj sa preto najmä na slová, ktoré majú dĺžeň v prvej slabike. Bude škoda, ak v melódii zachováme dĺžne, ale nedáme si pozor na prízvuk v slove. Musíš pripustiť, že ná-á-ádherný znie oveľa lepšie, než nádherný-ý-ý.
Napokon, nezabúdajme ani na pauzy na nádych a na to, aby boli slová zrozumiteľné aj bez projekcie (teda pozor na prehĺtanie slabík, príliš rýchle tempo a podobne). Občas možno bude treba upraviť text, ak tam je príliš veľa vaty alebo zbytočností.
Viac o písaní textu si povieme tiež v ďalšom dieli.
Štruktúra
Je tiež dobré pieseň vložiť do akéhosi rámca. Nemyslíme teraz na osemminútové chválové opusy, kde sa všetko opakuje snáď štyrikrát, ale na bežné štvorminútové piesne. Zvyčajne platia 2 najčastejšie postupy:
- Pieseň má viac-menej celý čas totožnú harmóniu a rovnaké akordové postupy. V takom prípade je vhodné odlíšiť refrén od zvyšku piesne inak položenou melódiou (napr. Bohatier od Lámačských chvál alebo Jednoducho s tebou od Timothy).
- V piesni má refrén odlišnú harmóniu a iné použité akordy, než v ostatných častiach piesne. Aj tu sa hodí odlíšiť refrén inou melódiou, nie sme však na to až tak radikálne odkázaní (napr. Na krídlach lásky od ESPÉ alebo Moje pery od Timothy).
Za ideálnych podmienok by mal mať refrén jednoduchú, chytľavú, ľahko zapamätateľnú melódiu. V prípade, že refrén (alebo aj iné časti) sú príliš repetitívne, a kvôli textu hrozí, že sa v nich poslucháč stratí a popletie si slová, tiež pomáha na niektorých miestach použiť zmenu melódie. Môžeme melódiou podporiť text tak, že melodické prvky prispôsobíme textu, napr. nejakú melodickú ozdobu či melodický skok dáme na dlhú slabiku.
Niekedy sa hodí nejaké prepracovanejšie intro, inokedy je fajn skočiť priamo do piesne. Niektorým piesňam stačí jedna sloha, inde ju vieme napríklad zdvojiť alebo sa k nej vrátiť po refréne alebo až v závere. Občas je fajn nápad inštrumentálny refrén alebo iná medzihra, občas je produkčne dobrým nápadom opakovať refrén až do tzv. fade outu, kedy pieseň plynulo tíchne. Tých riešení je naozaj mnoho. Z hudobnej stránky má tvorba štruktúry takmer neobmedzené možnosti.
Niektoré známe piesne sú výrazne kompozičné až príbehové a ich jednotlivé časti nemožno medzi sebou poprehadzovať, lebo inak by z myšlienky ubudlo. Pri ich spievaní totiž sledujeme istý proces, ktorý sa dá prirovnať práve k príbehu alebo k ceste z bodu A do bodu B (napr. Ty ma dvíhaš od EPSÉ alebo Vyvýšený od Heartbeat). Iné piesne majú v sebe viacero, povedzme, rovnocenných častí, z ktorých nie je úplne jasné, ktorá je tá hlavná. Takéto piesne sú v niektorých špecifických prípadoch na chválach omnoho variabilnejšie a flexibilnejšie (napr. Nech tvoja sláva od Heartbeat, Múry od ESPÉ, Ukáž, čo dokážeš ty od Timothy).
Hodí sa tiež povedať niečo krátko o leitmotíve. Leitmotív v hudbe je krátky, jedinečný, opakujúci sa prvok charakteristický pre danú pieseň. Môže mať rytmickejšiu podobu, prípadne ide o nezameniteľný akordový postup, často však ide najmä o melodickú linku. Piesni veľmi pomôže, keď nájdeš primeraný leitmotív a rozličnými spôsobmi ho v piesni budeš variovať ďalej. Ak leitmotív zadefinujeme ako melódiu, je fajn ju usporiadať tak, aby správne viazala tóny a netvorila rušivé skoky.
Leitmotív sa môže v piesni objaviť napríklad v intre ako gitarová linka, jednoduché woah alebo úplne iný spôsob. Jeho návratom v ďalších častiach, napríklad v refréne, bridži alebo v medzihrách môžeme dosiahnúť príjemné a plynulejšie prepojenie jednotlivých častí piesne. Vďaka správnemu leitmotívu sa pieseň tiež stane viac zapamätateľnou a silnou. Ak si spomenieš na najsilnejšie chválové pecky od Hillsongu alebo Bethelu, pravdepodobne v nich nájdeš konkrétny leitmotív pre danú pieseň.
Prakticky
Už sme si povedali o úlohe správne nastaveného rytmu, harmónie a melódie. Toto je naozaj podstata a hlbšie už nepôjdeme. Skúsime ti však ponúknuť niekoľko konkrétnych rád, ako napredovať aj v skladaní hudby.
Nauč sa hrať na nástroj
Je tu množstvo znalostí, ktoré pomáhajú skladateľovi tvoriť hudbu. Určitý predpoklad je rozhodne znalosť hudobnej teórie, ale tiež sa oplatí ovládať hru na aspoň jeden hudobný nástroj, ideálne aspoň jeden rytmický a jeden melodický nástroj, najčastejšie teda gitaru alebo klavír a aspoň ten kachon či djembe, ak už nie bicie.
Počúvaj
Tak ako inde, aj tu platí, že veľa sa človek učí aktívnym počúvaním a kritickou analýzou. Prečo pieseň, ktorá znie dobre, znie dobre? Prečo pieseň, ktorá neznie dobre, neznie dobre? Aký žáner, aké postupy ťa najviac oslovujú? V čom, naopak, sa necítiš vôbec tvorivo? Zaoberať sa týmito otázkami väčšinou človeku poskytne určitý smer, ktorého sa potom môže držať.
Modli sa
Najčastejšie sa dobrá melódia jednoducho zrodí. Často na to nemáme postupy alebo osvedčené metódy. Preto najlepším spôsobom je modliť sa. Od Boha pochádza všetko dobré Jak 1,17 SEB, určite ho teda prosme aj o dobré nápady a riešenia. On je autorom každej melódie, ktorá prináša požehnanie. Preto je kľúčové spolupracovať pri tvorbe hudby najprv s ním. Väčšinou je nevyhnutné si na hudobný nápad počkať. Je veľmi osožné pozorne vnímať svoje okolie, Boží hlas a nesúriť tak vznik novej melódie.
Zhodnoť svoje možnosti
Ak máš hotový text, ku ktorému ti chýba hudba, máš väčšinou na výber. Zložíš si ju sám – a teda bude ovplyvnená rozsahom tvojich hudobných zručností – alebo nájdeš parťákov, ktorí ti s tým pomôžu. Ak si skúsený hudobník, pravdepodobne si dáš rady, ale vždy je lepšie ukázať svoje dielo aj ďalším muzikantom alebo skladateľom, ktorí ti môžu dať spätnú väzbu a spoločne pomôcť vylepšiť drobné chybičky a nezrovnalosti. (Samozrejme, nehovoríme o ľuďoch, ktorí ti povedia kámo, je to úžasné, fakt nemám slov, ale o ľuďoch, ktorí, aj keď chyby nenájdu, budú vedieť konkrétne opísať, čo je na tvojej piesni dobre zvládnuté a prečo je to dobré.)
Po čase sa k piesni znova vráť
Nikdy nie je na škodu niečo zastrčiť do zásuvky, nechať to zrieť a po čase sa na to znova pozrieť s iným pohľadom. Môže to byť nedokončená pieseň, ale aj hotové veľdielo, na ktoré si veľmi hrdý. Avšak za pár mesiacov by si na ňom možno našiel chyby, ktoré si predtým kvôli nadšeniu nevidel. Taktiež si občas človek uvedomí, že takáto pieseň mu už niečo pripomína. Nechali sme to v zásuvke presne pre takéto prípady, aby sme pred uvedením do sveta ešte mali možnosť čosi doplniť a opraviť.
Zhrnutie
- rytmus, harmónia a melódia
- hudbou môžeš vyjadriť myšlienku rovnako ako aj textom
- zapoj do piesne štruktúru
- na nápad si niekedy treba počkať
Byť sám sebou
Na záver chceme spomenúť ešte jednu vec. V našom malom Slovensku sme viacerí skôr dobrí až výborní muzikanti, a to aj medzi kresťanmi, ale je tu len veľmi málo dobrých textárov. Z toho vyplýva, že sme ako hudobníci obklopení množstvom druhých hudobníkov, ktorých by sme nemali v prvom rade brať ako konkurenciu, ale ako vzor a niekoho, kto mi môže aj vzdialene pomôcť zlepšiť sa. Tu sa ale občas stáva to, že sa nášmu vzoru až príliš pripodobníme. Niekedy tak vznikne to, že začínajúca kapela sa výrazne inšpiruje niekým iným a počuť to najmä na hudobnom prejave.
Je dobré a potrebné mať vzory. Vzory nás motivujú napredovať, inšpirujú nás životom či službou. Občas je ale ľahké skĺznuť od inšpirácie ku kopírovaniu. Aj vtedy si od niekoho berieme príklad, kopírovanie však tlmí tvorivosť a našu prirodzenú identitu. Snáď nemusíme hovoriť o najhoršom scenári, kedy náš hudobný vzor zaujme pozíciu hlavného zdroja inšpirácie, ktorá je vyhradená nášmu Otcovi v nebi. Tomuto sa zďaleka vyhýbajme!
Skladateľský štýl sa profiluje časom. Ja (Tadeáš) skladám od roku 2007 a nemám pocit, že sa môj štýl už vyprofiloval. Povzbudzujeme ťa k tomu, aby si bol počas tohto procesu trpezlivý a vytrvalý. Nenechaj sa zotročiť, aby všetky tvoje piesne zneli rovnako, jedno tempo, jedna tónina, celý čas 4 základné akordy. V každom z nás sa skrýva úžasný tvorivý potenciál od nášho Stvoriteľa. Preto buď odvážny! Neboj sa dôverovať Bohu, zároveň však rozmnožuj svoje schopnosti v maximálnej miere. Počúvaj, cvič a vzdelávaj sa. Vykroč do neznáma – a skladaj. Žehnáme ti plnosť v tvorivosti, prorockého ducha a trpezlivosť v čakaní na tú správnu melódiu.
Ak ťa článok zaujal a máš chuť diskutovať, zapoj sa do našej komunitnej FB skupiny: 4334 parťáci a ďalší slovenskí chváloví ľudia.
Tadeáš Gavala už vyše 12 rokov hrá na klávesy a píše piesne pre skupinu F6. Kapelu tiež manažuje a stará sa o niekoľko ďalších skladateľov a projektov v rámci Umeleckého centra F6. Pôsobil ako lektor v Timothy Worship Centre a dokopy vytvoril či spolupracoval pri vzniku cca 100 piesní.
Matej Hudáček sa už dekádu venuje online kresťanským spevníkom a niekoľko rokov vedie chvály v spoločenstve Nehem v Trebišove. S bratom Jánom publikujú v hudobnom blogu Kopa Vecí, skladaniu piesní sa venuje zatiaľ len v rámci vlastného spoločenstva.