e
Niekedy sa púšť zdá
D
G
tak priveľmi dlC há
e
Niekedy vietor má
D
G
tak prisilné C krídla
Ó e nie, D/F# Boh G neC drieD me
e môj D/F# strážG ca C nesD pí
On e neD/F# doG voC lí D viac
než môžem zniesť
V e ňom D/F# som G ukC ryD tý
Niekedy ticho má
tak priveľké ústa
Niekedy slová nás
tak priveľmi bolia
Veď môj C Boh
je D stále so mnou
On je e naveky so mnou
Niekedy samota
je priveľmi hlučná
Niekedy viny nás
tak ku zemi tlačia