Štruktúra spevníka je usporiadaná hierarchicky v nasledovnom poradí:
Umelec > Album > Pieseň
Pieseň pozostáva z textu, častí piesne, akordov, metadát a príloh. Začneme od konca.
Prílohy
Zápis každej piesne vychádza z nahrávky, ktorú umelec oficiálne vydal konvenčnou cestou na fyzickom nosiči (CD, DVD), alebo digitálne (Youtube, Spotify a pod.). Pri živých nahrávkach, singloch a rôznych verziách uprednostňujem, resp. čakám na riadny album (čiže keď zapíšem osamotenú pieseň ako singel a o rok vyjde album, singlovú kategóriu nahradím albumom a dotyčnú pieseň zaradím do predmetného tracklistu).
Ako prílohu je teda dôležité uvádzať presnú nahrávku 1:1, aby nám sedela štruktúra piesne (poradie častí, refrény, počet opakovaní).
Prílohy distribuujem z troch kanálov: Youtube, Spotify, Bandcamp.
V prvom rade použijem nahrávku zo Spotify a jej ekvivalent (statické video) z Youtube. Ak umelec nedal pieseň na Spotify, ale na Youtube sa nachádza presná nahrávka (napríklad klip alebo lyric video), použijem ju. Zhodu verifikujem posluchom a blízkosťou minutáže.
Ak na Youtube je pieseň, ale v inej verzii (živák namiesto štúdiovky, cover, acoustic a pod.), nepoužijem ju.
Z Youtube kopírujem len samotné ID piesne v linku, bez priľahlého tracklistu.
Vyhýbam sa fanúšikovským, neoficiálnym kanálom, pretože negarantujú stabilitu záznamu.
Ak oficiálny kanál umelca distribuoval akordové video a zároveň jestvuje statické video, uprednostním statické, aby som čitateľa nemiatol prípadnými zmenami akordov.
Metadáta
Autor
Robotník si zaslúži svoju mzdu a umelec svoj kredit. Keďže chválová hudba sa použitím v cirkvi stáva živým folklórom, je ušľachtilé, ak na autorov piesní nezabúdame a po vzore knihy Žalmov im priznávame ich diela.
Preto je jedným z kľúčových hodnôt 4334 uvádzať k textom piesní ich autorov.
Autorov hudby, pravdaže, rešpektujem rovnako, ale v našom žánri je autor hudby zväčša zhodný s umelcom, resp. autorom textu.
Autorov a autorky, ktoré si v priebehu tvorby zmenia meno, uvádzam tak, ako boli zaznamenaní v čase vydania dotyčnej piesne/albumu, teda s pôvodným menom/priezviskom. Zároveň sa prikláňam k formálnej forme (Bohumír, Július) .
Autorov starších diel nachádzam na fyzických nosičoch, v bookletoch a spevníkoch, autorov novších diel si niekedy zistím priamo od zdroja, keďže sa zväčša navzájom poznáme alebo spoznáme.
Pri prekladoch som prestal riešiť, či je preklad autorizovaný alebo nie; to je záležitosť vydavateľa. Ak je na nahrávke uvedený preklad vrátane originálneho názvu a autora prekladu, mám, čo potrebujem.
Ak umelec nahral starší text, ktorého autora nepozná, je možné uviesť ako autora textu „neznámy“.
Hudba
Tónina vyplýva z nahrávky, držím sa durových stupníc. Pri akordoch sa zameriavam na gitaru, teda čo najjednoduchšie akordy bez veľkého množstva barré a kapodaster nezvyknem posúvať vyššie, než na tretí-štvrtý pražec. Čiže takmer všetky stupnice sú vedené v bežných akordoch – Edur, Gdur, Adur, Cdur, Ddur. Ak sú akordy v atypickej kadencii alebo pieseň obsahuje modulácie, pripustím aj menej typickú stupnicu.
BPM vyplýva z nahrávky, ale väčšinou obľubujem 70-150. Polovičné hodnoty (74,5) radšej zdvojnásobím (149). Ak je z nahrávky zrejmé, že umelec nepoužíval metronóm a tempo kolíše, s miniatúrnym úškrnom na túto skutočnosť upozorním východniarskym das toľko. (das 80).
Referencie
Nepotrebujem tam mať toho strašne veľa, skôr dominantnú ústrednú myšlienku, ktorá má charakter citátu, nie len parafrázy.
Pri zápise veršov sa snažím dodržiavať slovenský pravopis, čiže značka medzera číslo čiarka medzera číslo, na oddelenie bodkočiarka (pri číselnom označení knihy nepoužívam radovú číslovku). Čiže napr. 2Sam 6, 5; Jn 3, 16.
S identifikáciou najznámejších veršov pomáha biblický model chatgpt, ak mu dám správny prompt. Konkrétny biblický preklad až taký dôležitý nie je.
Téma
Jednotlivé témy a ich používanie som detailne rozpísal v texte Ako rozlišujeme témy v piesňach.
Akordy
Zápis
Akordy fungujú v prostredí wordpress pluginu chordwp, teda zápis každej piesne sa začína tagom [ chordwp ] a končí tagom [ /chordwp ] (bez medzier).
Durové akordy zapisujem veľkým písmenom, molové malým.
Pri určovaní výrazne a úmyselne zjednodušujem. Ak vychádzam z oficiálneho spevníka alebo podkladov od autora, podľa potreby úmyselne zjednodušujem (Hsus4 > H, Ami7 > a).
V relevantných prípadoch používam lomené akordy.
V ojedinelých, relevantných prípadoch pripúšťam použitie septakordu a veľkého septakordu v durových prípadoch so zápisom C7 a Cmaj7.
Otvorené akordy v Edurovej tónine zapisujem regulárne.
Umiestnenie
Ak sa akord hrá na prvú dobu, ale spevák zaspieva slabiku až neskôr, za akordom nasleduje medzera, aby sa zobrazil skôr.
[C] Nádherný
Ak sa akord hrá na prvú dobu a spevák zaspieva v rovnaký moment prvú slabiku, akord sa píše tesne pred slovo, aby sa zobrazil nad dotyčnú slabiku, rovnako ako pri ďalších dobách.
[C]Nádherný
Nádher[C]ný
Ak sa akord hrá na konci taktu, počas ktorého už nevyšiel verš, akord napíšem za posledným slovom a oddelím ho od slova medzerou, aby sa zobrazil v závere verša
[C]Nádherný [G]
Ak sa akord hrá na konci taktu, ale v tejto dobe už spevák spieva začiatok nového verša, akord zaznačím v príslušnom verši, teda v novom riadku.
[C]Nádherný
[G]Všemocný
Ak je na jednu slabiku so samohláskou viac akordov, natlačím ich vedľa seba. Niekedy sa tam zobrazí spojovacia čiara, aby bolo jasné, že slabiky patria k sebe.
Si dobrý, [C][G][a]ná[F]dherný
Ak je týchto viac akordov uprostred verša, pričom sa menia mimo zaspievanej frázy, a takt mi to neumožňuje zapísať inak, za posledným akordom v sérii napíšem medzeru, aby som ich oddelil od začiatku spevu.
Si dobrý, [C][G][a] ná[F]dherný
Časti piesne
Tagy
Časti označujem jazykom chordwp tagmi {c: }. Nezáleží na tom, či časti píšem veľkým alebo malým písmenom, zobrazenie je vo verzálkach.
Textové časti sú slohy (označené len číslom, teda {c: 1}, {c: 2}), ďalej anglicizmy – refrén {c: chorus}, bridge {c: bridge}, predrefrén {c: prechorus}.
Hudobné časti sú zväčša {c: Intro}, {c: Outro}, {c: Interlude}, niekedy podľa hudby {c: solo} (ak idé o také to typické gitarové alebo iné sóličko. Inak všetko, čo je na začiatku je intro, všetko na konci (pokiaľ tam teda je nejaký samostatný útvar) je outro, a všetko uprostred je interlúda.
Outro môže byť aj textové.
Ak pieseň začína introm, zvyčajne napíšem aj akordy (hoci sú často zhodné s nasledujúcou slohou alebo refrénom).
V ostatných hudobných častiach zvyknem písať akordy len, keď sú odlišné od intra alebo textových častí. Pozri napríklad sólo k Premenení, kde sú odlišné akordy.
Keďže nečakane veľké množstvo worshipov používa v piesňach na 4 alebo viac taktov popevok „Ó“, „Wooo“, „Ooooo“ a pod., pre tieto účely používam špeciálny tag {c: woah}, ktorý používam ako hudobnú časť s dovtípeným textom (a voliteľnými akordami), pozri napríklad Ty ma dvíhaš.
Dvojbodka v častiach
Priľahlé akordy alebo text označujem časťou vrátane dvojbodky.
{c: 1:}
Text prvej slohy
alebo
{c: Intro:}
[C][a][e][F]
Opakovania častí
Ak sa textová časť opakuje, za dvojbodku zapíšem opakovanie číslom a x-kom. Pri hudobnej časti opakovania nezapisujem.
{c: chorus: 2x}
Text refrénu
Ak sa textová časť zopakuje na inom mieste (napríklad štruktúra sloha 1 2x – interlúda – sloha 1 2x – refrén), dvojbodku už nepoužívam, rovnako ani nie je potrebné opakovať text slohy.
{c: 1: 2x}
Text prvej slohy
{c: interlude}
{c: 1 2x}
{c: chorus:}
Text refrénu
Text slohy v opakovaní opätovne napíšem, iba ak sú v nej použité iné akordy.
V opačnej situácii – rovnaké akordy, ale mení sa text – ide o typickú druhú slohu, čo zapíšem označením vrátane dvojbodky, ale už bez akordov, ktoré poznám z prvej slohy.
{c: 1: 2x}
[C]Text prvej slohy
{c: interlude}
{c: 2: 2x}
Text druhej slohy (bez akordov)
{c: chorus:}
[C]Text refrénu
Niekedy sú ale chválové texty veľmi neštruktúrované a pokiaľ je druhá „sloha“ frázovaním spevu či počtom slov veľmi odlišná od prvej slohy, akordy napíšem, pozri napríklad Dýcham.
Zároveň je niekedy pomerne náročné určiť, či je nasledujúca časť refrén, sloha, bridge alebo čokoľvek iné, v tom prípade je namieste intuícia. pozri napríklad Múry.
Nie nevýznamnou časťou je uviesť správny počet opakovaní jednotlivých textových častí, podľa potreby aj {c: woah}, alebo ak je opakovaní príliš veľa, tak to naznačiť. V prípade opakovania s prechodom do fade-outu som sa ustálil opäť na írečitom {c: chorus až do het}
Text
Kľúčové je dodržiavanie Pravidiel slovenského pravopisu, ktoré sú online voľne dostupné.
Ako konkrétny metodický pokyn je potom veľmi užitočná smernica Písanie veľkých písmen v náboženskej terminológii, ktorá definuje rôzne pravopisné situácie v kresťanských textoch.
Keďže je však kresťanský slang nesmierne zložitý, určité nezrovnalosti tu, samozrejme, nájdeš, ale to aj v Biblii.
Veľké písmená
V prvom rade treba povedať, že rešpektujeme východiská rôznych biblických prekladových prístupov. Výrazná pravopisná voľnosť je pri protestantskej tradícii, ktorá na znak úcty píše veľkým aj zámená a veľmi veľa titulov, ekumenický biblický preklad je niekde uprostred a pomerne prísna je pozícia katolíckeho prekladu, ktorý veľmi často volí malé písmeno.
V druhom rade treba povedať niečo aj o ustálených pomenovaniach.
Keďže Biblia je autoreferenčným dielom, kde autori Novej zmluvy hojne citujú alebo parafrázujú či inak odkazujú na Starú, môžeme na zvýraznenie tohto referenčného rámca použiť veľké písmeno ako označenie ustáleného pomenovania, ktoré už v biblickom alebo cirkevnom kontexte niekedy bolo použité a my sa netvárime, že sme toto pomenovanie teraz vymysleli, ale vedome naňho odkazujeme.
Príklad: Jeremiáš mohol osloviť Boha ako kráľa národov Jer 10, 7 SSV a o storočia neskôr na to Ján referoval (a slovenský redaktor-prekladateľ túto referenciu zaznačil veľkým písmenom) Zj 15, 3 SSV. Tento princíp je teda osvojený aj v spevníku.
Veľké písmená sa píšu pri:
- geografických názvoch (Zem v zmysle planéta, Slovensko, Izrael, lev z Júdy v zmysle územia pomenovanom po Júdovi za predpokladu, že územiu z neznámych dôvodov prisúdime gramatický ženský rod tá Júda (vzor žena) – v správnom prípade by to bolo lev z Júdu (vzor hrdina) v zmysle Júdovho kmeňa, rodu, teda v mojom prípade knihovník nie z Mateje, ale z Mateja, Matejovho rodu. Áno, pozerám na vás, Martindom a Rods a ktokoľvek to celé začal týmto prekladom a nesprávnym poslovenčením inak gramaticky korektného českého Lev z Judy (vzor předseda). (Správne je to napríklad tu, tu a tu).
- vlastných menách (Ježiš, Dávid, Mária, Pán, Jahve, spomínaný Júda)
- zástupných pomenovaniach (Kráľ, Vykupiteľ, Láska, Svätý)
- biblických personifikáciách v zmysle manifestovaného Božieho atribútu (prehovorila ku mne Múdrosť, Milosť, Krása)
- odkazovaní na ustálené teologické tituly alebo pomenovania (Mocný Boh, Knieža pokoja, Kráľ slávy, Kristus Kráľ, Rabbi, Baránok, Boží syn)
Duch svätý, ale aj Svätý Duch (ak mám na mysli osobu, ktorá sa takto volá), a zároveň napríklad Ježišov svätý Duch (ak mám na mysli len jeho atribút). Občas je to náročné určiť správne a často sa pomýlim aj ja.
Syn a Večný otec (zástupné pomenovanie a jeden z biblických Božích titulov), a zároveň Syn večného Otca (lebo čitateľnosť + opäť môžeme klásť dôraz skôr na atribút, než na biblicizmus.)
Kráčaš vždy vedľa mňa
moja Večná láska (keďže v kontexte je jasné, že sa autor prihovára Bohu a zároveň je jasné, že nehovoríme o večnej láske ľudskej, ktorou človek disponovať nemôže)
ale
Tvoj prápor večnej lásky (tu už je to atribút)
veje nado mnou
Kráľ
Pán – v ekumenickom preklade Hospodin – je Božie meno, čo znamená, že aj vo význame funkcie, Pán panuje, je celkom legitímne všade písať je Pánom.
Kráľ je zato pomerne náročná situácia a mnoho autorov s ním narába príliš intuitívne, čo vo výsledku vyzerá, že preventívne radšej dajú všade veľké K.
Kráľ je však iba Boží úrad, titul, pozícia, funkcia. Rozhodne tieto dva tituly – hoci ich často a radi rýmujeme a používame v piesňach – netreba zamieňať.
Takže, základné pravidlá:
Malé kráľ, ak ide o bežné vyjadrenie úradu, titulu, funkcie, kedy označujeme vladársku moc, no nie osobu ako takú zástupným pomenovaním. Platí to pri opise v tretej osobe (Boh je mocný kráľ, pokloním sa pred kráľom), ale aj pri oslovení v druhej osobe s privlastňovacím zámenom, ktoré automaticky vyjadrí vzťah a teda atribút (pred tebou, môj kráľ, alebo Ježiš, ty si náš kráľ).
Veľké Kráľ, ak ide o zástupné pomenovanie, teda zastupuje Božie meno alebo jeho identitu, prípadne ustálený teologický titul.
Premeňme to na piesne.
Ježiš, Ježiš
jediný skutočný kráľ! (atribút)
Len pred týmto kráľom sa skláňam (vymedzovacia funkcia z množiny kráľov)
po inom mi srdce netúži
ale
Pred tebou skláňam sa, Kráľ chudobných (titul bez konkrétnej biblickej referencie, ale slúži ako zástupné pomenovanie)
ale
Ty si Boh tých, čo sú biedni
si kráľom pokorným (opis, atribút)
alebo
Zostávaš kráľom naveky (opis funkcie, úradu)
ale
Víťaz, Kráľ (zástupné pomenovanie)
smrť skláňa sa
alebo
Buď mojím Pánom
priateľom, kráľom (zaujmi pozíciu)
alebo
Môj hriech, tvoj kríž
Otrok je dnes dieťa kráľa (zmena identity prameniaca z autority)
alebo
ja viem, kto som, lebo ty kráľom si (zastávaš tento úrad)
Nebies kráľ, môj nebies kráľ (kvôli inverzii nejde o referenciu na ustálený biblicizmus a ani tu neplní funkciu zástupného pomenovania)
ale
Potrebujem teba, Láska
potrebujem teba, Kráľ (v oboch prípadoch zástupné pomenovanie)
alebo
Ty si Pánom zástupov
Ty si Kráľom národov (tu už odkazujeme na Písmo)
alebo
Kristus, Kráľ slávy, zostúpil do tmy (aj tu odkazujeme na Písmo)
alebo
Si Kristus Kráľ, si záchranou (ustálený teologický titul, urobíme výnimku aj pre sémenaticky príbuzný Ježiš Kráľ z mŕtvych vstáva)
alebo
Radostný Kráľ (samostatné zástupné pomenovanie)
sám Láskou sa nazval (doslovné pomenovanie)
ale
Obnovuješ zlomené
taký kráľ si ty (opis)
a zároveň
Pán, záchranca verný (tu to je ešte atribút, vlastnosť)
Ktorý je, ktorý bol, ktorý príde (tu už ideme do pomenovaní)
Svätý, Všemohúci
Vládca, Otec dobrý
Som, ktorý som
Vzkriesený, Živý (a tu hromada zástupných pomenovaní končí)
porazil smrť, zvíťazil (a tu nasleduje normálny opis)
ale
Súcit nekonečný, milosťou si ty
sladkým odpustením, vernosť bez hraníc
Ty si Otec mocný, kráľ, čo lieči nás
spasiteľ si nežný, obeť prečistá (tu je to zas hromada opisných atribútov, keďže to nie sú priame pomenovania, ale doslova opisy, kým Boh je)
Zámená
Zreteľne sa vyhýbam písaniu veľkých písmen v zámenách týkajúcich sa Boha.
Čiže tvoj kríž, tvoja spása, tvoja láska, dávam sa ti, volám na teba, kráčam za ním, patrím mu, spievam o ňom.
V slovenskej kresťanskej tlači sa nachádzajú miesta, ktoré (asi?) vychádzajúc zo zahraničnej literatúry na znak úcty k Bohu presadzujú podobný zápis aj v slovenskom jazyku (Ty, Tvoj, Neho, Nemu), ale je to v rozpore s naším pravopisom, a navyše aj s čitateľnosťou.
Strofa
Veľké písmená v bežnej strofe na začiatku verša zvyčajne striedam kvôli čitateľnosti
Veľké
malé
Veľké
malé
alebo
Veľké
malé
Veľké
Veľké
malé
Veľké
Zároveň však rešpektujem prirodzené vety vo veršoch, kde veľké písmeno prispôsobím kontextu.
Interpunkcia
Čiarky patria aj do názvov piesní alebo albumov – Čakám teba, Kráľ / Duchu svätý, si tu vítaný – ak tam nie sú, doplním ich podľa pravopisu.
Na konci veršov zásadne čiarky nepíšem, rovnako ako bodky.
Podľa kontextu niekedy umiestnim na koniec verša otáznik, výkričník alebo dvojbodku.
Tvoja láska nemá hraníc
tvoja moc je nesmierna
veď kto sa tebe vyrovná?
alebo
Vyspievaj, že zachránil nás!
Ježiš zachránil nás!
Podľa kontextu občas aplikujem doprostred verša pomlčku. Niekedy plní funkciu výpustky, inokedy dvojbodky, ale všeobecne pôsobí elegantnejšie.
Svätý je náš Pán – v srdciach zaznej
Svätý je náš Pán – každý spievaj
alebo
A to chcem – konaj ty
veď pripravil si mi zem
alebo
Ľúbiť ťa chcem, veriť ti viac
veď patrím ti – som tvoj
Pozor na rozdiel medzi spojovníkom (kláves vedľa pravého shiftu / mínus na numpade) a pomlčkou. Pomlčka si vyžaduje špeciálny znak, najľhašie cez unicode skratku ľavý alt + 0150.
Priama reč, Božie slová, výroky
Vyhýbam sa úvodzovkám, ak majú značiť priamu reč (vtedy použijem kurzívu) alebo sa významovo dajú nahradiť pomlčkou.
Úvodzovky používam v zriedkavých prípadoch, iba ak pôsobia vhodnejšie, než kurzíva či pomlčka.
Nechcem „len málo“, ja teba chcem (označenie dajme-tomu ustáleného pomenovania) – bez úvodzoviek by veta nabrala odlišný význam: Nechcem len málo, ja teba chcem – čím by som spôsobil významový posun. Tu občas pomáhajú booklety, alebo sa rovno opýtať autora, aby nedošlo k zámene.
Vyhýbam sa dvojbodkám.
Na odlíšenie zvolaní, výrokov, alebo aj uvedenie/odlíšenie priamej reči používame kurzívu prostredníctvom chordwp tagu {ci: }, kde do tagu vnorím tie slová, ktoré chcem mať v kurzíve. vravíš mi, {ci: môj si ty} tak vyzerá ako vravíš mi, môj si ty.
voláš ma mojím menom
vravíš mi môj si ty (výrok, priama reč)
alebo
V nebesách ti znie Svätý
stvorením ti znie Svätý (zvolanie)
Si vyvýšený, Svätý (oslovenie)
naveky Svätý (atribút / zástupné pomenovanie)
alebo
Po celý život chcem kráčať v chvále
zmeň moje ale na áno, amen, Pane (náhrada úvodzoviek)
alebo
Choď a vrav slepým uvidíš (priama reč)
Chromý skáče, otrok je voľný
krič zblúdení sú nájdení (priama reč)
v mene Ježiš mŕtvi sú vzkriesení
alebo
Tu pred tebou skloním hlavu
a vyznám ti som tvoje dieťa (priama reč)
Stále som tvoje dieťa (toto už nie je priama reč)
stále som tvoje dieťa
Ak za takouto „dvojbodkou“ začína len drobný výrok, slovo, zvolanie, veta, pokračujem malým písmenom v kurzíve.
Ak by však išlo o plnovýznamovú vetu, ktorá bola len uvedená, môžem použiť veľké písmeno.
Vtom sa nebo otvorí
zaznieva tvoj mocný hlas
V mojej náruči vždy miesto máš
Veľké písmeno platí takisto v prípadoch uvedených vyššie (Meno, zástupné pomenovanie atď. – viď uvedený refrén Naveky svätý)
Piesne v cudzom jazyku
Piesne v angličtine, rómčine alebo inom cudzom jazyku s výnimkou češtiny zapisujem v pôvodine vrátane akordov. Za posledným riadkom uvediem horizontálnu čiaru cez tag < hr > (bez medzier) a pokračujem prekladom do slovenčiny, najlepšie priamo od autora, ktorý je uvedený v kurzíve cez {ci: } – a to každý riadok.
Do preloženej časti už neuvádzam akordy, ani časti piesne.